Xxxxxxxxxxx

Včera v 19:15 | Háčko |  Z poézie
bolo ticho,
ťažké ráno
bolo marné kričať: ,,áno!"
,,haló! haló!"
kričal sraľo
,,čože sa vám, pane, stalo?"

,,lámem sa, lámem,"
a v hlave ,,klamem"
podišli k nemu
,,je s ním ámen!"

len sa uškrnul,
a skôr ako sa to stihlo stáť
stihol ich všetkých, blbov, oklamať

Hohaho

Pátek v 17:37 | Háčko |  Z poézie
Polykáš polykáš
Vyčitky, lži
Polykáš polykáš
Polykáš vždy
Nedýchaš pravdu
Vidíš jen zdi
Prosim tě ,,Ožij!"
A ty polykáš víc
 


Zápisky z podzemia, strana 62

Čtvrtek v 12:00 | Fiodor Michajlovič Dostojevskij |  Z knižnice
,,Raz som mal náhodou aj priateľa. Ale v duši som už bol despota; chcel som neobmedzene vládnúť nad jeho dušou; chcel som mu vštepiť pohŕdanie k okoliu; požadoval som od neho, aby sa pyšne a definitívne rozišiel s tým okolím. Vyľakal som ho svojím vášnivým priateľstvom; privadzal som ho k slzám, k záchvatom; bola to naivná, oddaná duša; ale len čo sa mi oddal celý, znenávidel som ho a odstrčil od seba - akoby som ho bol potreboval len na to, aby som nad ním zvíťazil, aby som si ho podrobil. Ale nad všetkým som zvíťaziť nemohol; môj priateľ sa takisto neponášal ani na jedného z nich, bol tou najvzácnejšou výnimkou."


Bez rizika

24. března 2017 v 10:57 | Háčko
Aj človek stvorený k obrazu deštrukcie si v temnej rannej chvíľke uvedomí, ako je zdravie dôležité, a keď už aj telesná schránka zlyháva, stojí pred krutou pravdou, počujúc vlastné slová, sotva spoznávajúc vlastný hlas: ,,Mali by sme si to zdravie šanovať." Mali, mali. Je už pozde? Trasiem sa úzkosťou, bojím sa výjsť do ulíc a čeliť tváram ľudí, ktorí len zdesene prizerajú, čo si to ten človek pred dvadsiadkou vyviedol. Ach ach. Želám si na niekoľko hodín nič nepočuť, nič nevidieť, najlepšie zaspať spánkom tak tuhým, že si nebudem vedomá vlastnej existencie. A bez snov. Prosím si spánok bez snov.



Žalostné spevy

22. března 2017 v 16:51 | Háčko
Cez deň je to také zvláštne, motajúc sa pomedzi stromy, dýchajúc dym, hravý mix kávy, cigariet, dychu ostatných a malé percento kyslíku, ktoré sa moje pľúca cez popraskané rúžové pery snažia vcucnúť, som v absolutnom pokoji, každá maličkosť ma činí šťasťnou - a že ich nie je málo. Žijem v undergrounde, ktorý je chladný, a inšpirujúci, fixami ničím čisté papiere, ako on steny nudných prázdnych budov, do ktorých ľudia chodia umierať, alebo prosiť o život.

Pohľad vyčerpaného doktora z okna je oveľa deprimujúci ako pohľad uplakaného pacienta na poschodí vyššie. Naozaj mu chcú pomôcť? Ktovie.

Jedno ale nechápem. Prečo sa vrátila? Slečna úzkosť? Zovrela ma, zovrela sa aj ona a ja som stratila možnosť nadychnúť sa a to trápenie neprestáva. Je to ako nesmrteľnosť, ale len na určitý čas. Nemôžeš žiť, nemôžeš zomrieť, a keď to prejde, a konečne sa nadžgáš života, si kvázi pripravený okamžite zomrieť. Prečo toľký nihilizmus? pýta sa ma človek vedľa mňa, ktorý sa ma snaží motivovať. Nie si v tom sama, hovorí. Snaží sa mi teda naznačiť, že môžeme trpieť spolu, idiot.

Nie nie je odpoveďou, a tak popíjam čaj z byliniek, zapaľujem sviečku (je to lepšie ako preklínať temnotu - čiže mňa samotnú) a horím spolu s ňou, až napokon zaspím. Nedokážem sa pohnúť, a sníva sa mi krásny sen. Prebudím sa do reality, a cítim sklamanie. Neviem, či som na vine ja, alebo okolie. Príde on, a cítim ako sa vo sne. Je neskutočný.

Nechcem ísť von, hovorím a on ma tuho stísne. Zasmeje sa tomu a podá mi cigaretu. Moje ruky sa trasú, neodkážem si našúľať vlastnú. Deficit alkoholu a drog ma ubíja, ale predstava nereálnosti v tomto svete, v ktorom si mám vytvoriť vlastnú lepšiu verziu, je horšia. Neviem čo mám robiť.

Ale niekto povedal, že to nevedia ani ostatní.



hromy blesky

19. března 2017 v 20:50 | Háčko
ľudia ľudia
človek v človeku
človeku človeku
zem tvorom
zemi zlo
až ti príde z toho
mdlo

povedz prepáč
a potom odkráč

zaútoč a
potom opáč



podpaska o vzdelávaní

15. března 2017 v 20:15 | Háčko |  Úvahy
We torture ourselves with almost quarter of our lives with education from nursery to University, for what?
Sleepless nights staying up finishing assignments?
Days having panic attacks from exams that you think ur not good enough for?
Deadlines you have to meet or you'll be a failure or downgraded?
Teachers and people constantly telling you your not good enough?
To me education DOES kill your soul and the will to even study.
I love learning about new things and find it so interesting, but the way the education system is now it doesn't surprise me that children have no interest in the world anymore and keep their heads on their devices.
And in the end after 25 years of your life educating, you go into work until you literally die.

Edit: guys I'm obviously aware education is important, and it's unavoidable (obvs) but my point was sometimes it's just not worth all the stress it puts on people when it could be done so much more better if the educational system worked differently.

Okey, fajn... toto je skopírovaný komentár z fejsbuku, nemá cenu to prepisovať do "vlastnej formy", keď sa to ponúka takto pekne napísané, a jednoducho nedá mi to, podľa môjho názoru je to v mnohých prípadoch pravda. Síce študujem, aj keď sa neučím, a taktiež ma "láme" škola, ale to, čo počúvam od väčšiny známych, akí sú dorobení, ako nevládzu, ako sa celé dni učia, a aj tak skončia v práci, ktorú mali popri študovaní - skrátka ma to mrzí. Prečo sa ľudia do toho nútia, keď ich to ani nebaví, a keď to mnohí neposunú ďalej? Viem, že je to ujeb, sranda, nové možnosti, spoznanie nových vecí a ľudí, ale mnohým je to vlastne aj jedno, keď proste len trpia, a výjdu z toho všetkého takí dobití, že sa na budúcnosť skrátka vyjebú a žiju tak, ako žili doposiaľ. Získavajú nové a nové tituly, z ktorých aj tak proste nič nie je. Žiť sa dá aj bez vysokej školy, dokonca je podľa mňa život bez nej ešte krajší, je síce fajn očekovať nové možnosti, ale vážne to za to stojí? Hlavne ma dorážajú kecy o tom, že umelec nemôže byť umelec po kým nemá vysokú škola, ktorá ho navedie iným smerom, ovplyvní ho, pri tom umenie nemá byť strojené podľa školy, ale podľa istého tréningu, ktorý by si mal jedinec zostaviť sám podľa seba, svojho režimu a chuti. Predovšetkým tvoriť z pocitov, a nie umelo.



potrava

13. března 2017 v 21:18 | Háčko |  Z poézie
vraj sú cesty príliš dlhé
kruté
zahnuté
spadnuté
nudné

vraj nemajú kúska citu
nesúc krajom žensku spitú
a ty si tu
vychádzaš z bytu

nasadajúc do fára
honiac si kára
v papuli konček silného žvára
došla tráva
bohajeho, čistá otrava

Čo ak

12. března 2017 v 21:12 | Háčko |  Z poézie
Ranné výkriky
plné hrôzy a rozkoše
plniac popolníky
on spieva mi do duše

zatvárajúc pery
kým hrám na gitaru
dáva mi veľa nehy
ja len nenávisť a zradu

prečo to robím?
premýšľam stroho
Čo ak ho ľúbim?
a on plače z toho

Kam dál