Dobrotky jednej Dorotky

Včera v 5:33 | Háčko
Jednu vec ma nespavosť naučila: To, že nespím, môže znamenať dve veci - asíce, buď je situácia moc dobrá, alebo moc zlá. Popiči alebo na piču. Dlho som nebola takto do rána hore (myslím u mňa doma, v iných domoch, najmä v duchu Braňa Moyseja, pravidelne), a rovno nie niekoľko dní po sebe. Je to novým notebookom, Bates Motelom, ktorý ma aj napriek Vere Farmige prestal baviť, alebo tým, že v noci už Nietzsche nemá svoje čaro? Duno, ale každopádne môžem povedať, že dávať si kafé a cigáro o pol piatej ráno a počúvať pri tom Fever Ray ma prinútila vyzuť papuče, a tancovať vlhkej a studenej tráve, vo veľkom svetri, ktorý mi padal, s medenovou farbou na hlave, ktorú som si zabudla umyť po obede, a cítila som sa tak nádherne, ako nikdy inokedy. Depresia je brutálne zanedbávanie seba samého, okrem iného, a ja sem tam na to skutočne jebem. Včera som sa dostala do polospánku vo vani pri filme, dnes som takmer zaspala na jednom stretnutí, ale po ceste domov som si so slúchadlami v ušiach skákala ako Christian Bale v American Psycho. Niekedy to prestane, niekedy mi na ničom nezáleží, a dúfam, že do konca sveta stihnem ešte pár kolies a mnoho dobrodružstiev, napriek sračkam, ktoré sa tu stávajú - o tom by fakt mohol niekto natočiť seriál. Aby som ale dokončila myšlienku...
vôbec sa necítim zle, aj keď by som mala, lebo ako nočný čas pravý, spomeniete si počas niekoľkej tej prebdenej noci, keď sedíte na zemi v kuchyni, čo všetko zlé ste kedy urobili, chytíte sa za hlavu. Večer som nevedomky prerušila spánok jednému známemu, čo býva neďaleko chaty, na ktorej som bola. Kvôli hojdačke. A mrzí ma to, celkom som sa kvôli opustila, pri tom je to úplna sračka. Odišla som teda domov, a po toľkom opúšťaní...
...sa hádam dostanem v treťom odstavci k myšlienke, ktorú som chcela dokončiť - cítim sa úplne magicky, popiči, úžasne a schopná letu. Možno len toho z postele, ale je to úžasné. Mám chuť tú hudbu pripnúť na repráky a tancovať tam opäť bosá, ale susedov pohľad ma trochu zmiatol. Stále si myslí, že som na drogách. A nech.
Ono všetci chceme odísť, pri tom veci vedia byť úžasné aj tam, kde sa práve nachádzame. Tu a teraz. Poďme ľúbiť. Narážam na tohto týpka, okrem iného, je strašne gecový. Prajem si mať podobnú energiu stále, aj keď sa necítim práve triezvo. Ale ono to šťastie, keď je v takomto smere, je dosť podobné chlastu.
Leto je jasné, padám od ľudí, učiť sa novým veciam. Už mi úspešne začalo šnúrou opekačiek, tancovačiek, posedení a koncertov, a taktiež výletov, až som sa podaktorími presýtila.
A vážne netuším, prečo si bezhlavo píšem internetový denník, ale hádam... že hádam, že hádam,
a hádam, a padááááááááááááám...
majte radi samých seba, buďte šamanmi.
Idem postaviť na kafé, zapiť ešte jednu guaranu, a zroliť. Smotana, cukor? :)


 

hralo nám, hralo

Úterý v 22:09 | Háčko
zapol rádio
na pol ceste
do nikam slnko už padalo
a ja z auta unikám

55 44 88

15. června 2017 v 18:04 | Háčko
Vo sne som cítila ako padám, trhla som sebou, prebúdila som sa a následne som spadla z postele na zem. Tíško som si zaaukala, snažila som spod seba dvihnúť ruku, ktorá bola úplne stŕpnutá. Posadila som sa, zacítila som vôňu sviečok, vonku žiarilo slnko, ktoré osvetľovalo bielu izbu spod žalúzií. Počkala som, kým mi ruka odtŕpne. Prebúdila som sa v jeansoch a v košeli, mierne spotená. Dvere izby sa pootvorili. Známy smiech.
,,Koľko je hodín?" opýtala som sa chrapľavým hlasom.
,,Neviem."
,,Spí ešte?" opýtala som sa a ukázala na stenu oproti sebe. Prikývol.
,,Všetci spia."
,,Potrebujem sprchu."
,,Poď, ja ju mám akurát za sebou."
,,A kávu."
,,Spravím ti."
 


42 06 66

22. května 2017 v 1:20 | Háčko
O tretej ráno sa dvere rozrazili, dnu preniklo svetlo, smrad a ten idiot. Narušil bublinu pohody a pokoja, ktorá od nás odchádzala sprevádzajúc dym zo špeka, ktorý mal takmer svoju existenciu za sebou, a prebudil aj dušu izby, ktorá bola povestná svojim hlbokým spánkom a chrápaním, ktoré znemožňovalo hlboký spánok iným. Nestihli sme sa vykokotiť, pretože sfajčiť život nie je len tak, a práve keď mi Kapitán podával so svojimi modrými nafajčenými očami kraťáska, izba sa rozsvietila, všetky dvere sa otvorili, a nastal chaos. Zatiaľ čo dvaja kriesili toho idiota, pičujúca večne hlbokospinkajúca duša tresla vchodovými dverami, a Kráska nenápadne vytiahla svoj ajfón a začala natáčať kokotka, čo sa opäť sčaptal na zem. Horlivo sme ťahali, a kým Kráska pribehla s ujebom na tvári aj na duši, jebli sme po šotíku, a zoskočili z parapety. Bola som tak dorobená, že sa mi nedali dať nohy dole z balkóna. Obloha bola nádherná, a prejsť do toho smradu sa mi naozaj nechcelo. Poďme ešte na pivo, povedal Kapitán, a hodil mi svoju mikinu. Išla som bosá, v tom hipisáckom pyžame, čo som dostala, a držala som jazyk pekne za zubami, kým ten idiot pičoval na všetko a na všetkých. Ráno zase bude chodiť prosiaci a plačúci, že ho niekto ojebal. No. Išla aj Kráska vo svojom pyžamku, Kapitán si dal slnečné okuliare, zobral Kocúra na plecia a následne sa celú cestu do šenku naháňali. Jeden vysoký a svetlý, druhý nižší a tmavší, obaja dospeláci, správajúci sa ako malé decká. Niekoľko zmeškaných hovorov od Fuga sme prehliadli pri štyroch čapákoch, štyri krát štyri, kým niekto prišiel s nápadom na borovičku. ,,Konku, konku!" Fugo nás pri sprievode ranného svetla načapal ako tancujeme v pyžamách s tlupou ľudí pred zatvoreným šenkom. Idiota vraj viezli do nemocnice. Kapitán navrhol, nech ho ideme pozrieť, a tak sme aj vykonali, ale nechceli nás k nemu pustiť. Kocúra zviezla polícia pred barák, za chovanie, ktoré ukázal a kým sme dorazili domov, s dobrým vínkom zo supermarketu za pár očí, už balil špeka. Ľažkali sme si do jednej izby, popíjali, opájali sa, počúvali sme slová, ktoré som prepočula. Dušička s nenávisťou v očiach odišla z bytu na ranný beh, a Kocúr sa k nej pridal v snahe zohnať ďalšie víno. Pili sme ho vodu. O dvanástej na obed spadol Kapitán zo stola na niekoľko vankúšov, keď zaspal počas meditácie, zatiaľčo my sme okúskavali pizzu s týpkom, ktorý nám ju priniesol, pozerajúc nejaký horor, na ktorom sme sa ujebávali. Iba Fugo vytŕčal zpod postele, že odmieta žiť. Boli sme tam, niekoľko sociopatov, krásne pripravených na ďalší večer. Susedia pravidelne volali pangle, ktorých sme aj tak nemuseli pustiť dnu, a kým sa piekli koláčiky, v mikrovonke bola ukrytá tráva, a na piecke nachystané ópium, len znechutene pokrčili nos nad plechovkami pív, z ktorých Kocúr stával poličky. Aj namiesto oblečenia v skrine boli prázdne fľaše, ktoré sme vrátili, a kúpili z nich víno. To bolo na vine.

Kam dál