Červenec 2018

Don't rape

5. července 2018 v 20:05 | Háčko

Toľko chlapov si ma za môj život pomenovalo po svojom - toľko chlapov si ma zidealizovalo po svojom. Niekedy ma zaujímalo, akú si ma predstavovali. Že dobre varím? Že dobre šukám? Že som vždy šťastná a veselá a pripravím a urobím všetko, kedy sa len pískne? Pre toho som bola bohyňa, pre toho som bola hviezda a pre toho som bola šukacia mašina a najkrajšia žena v meste v jednom (a to len kvôli jednej Bukowského knihe). Nikdy som sa nesnažila zapôsobiť, nikdy som sa nesnažila flirtovať. Vždy si aj tak hovorili, že ide zo mňa tá energia sama o sebe. Hádam, že to je dôvod, prečo som sa vyhla, aj nevyhla pokusom o znásilnenie. Žena má nejako vyzerať. Určite nie tak, ako si ju zidealizovala spoločnosť. Určite nie tak, ako si zidealizovalo nejaké lenivé nadržané hovedo, ktoré sa prestane starať o jej pocity hneď potom, ako ju pretiahne, pretože si myslí, že môže. Pretože si myslí, že mu patrí? Pretože chodí taká a taká? Pretože z nej ide taká energia? Pretože sa jej hnusíš a pretože sa neobliekla pre teba? Pretože si myslíš, že sú tu všetky pre teba a ty si môžeš vyberať? Nezáleží na tom ako veľmi je žena vyzývavo oblečená - narodili sme sa, kurva, nahí, všetci chodia pod tým oblečeným nahí, človek môže chodiť ako chce, a nikto mu do toho nemá čo kecať. Istí ľudia sa neobliekajú na to, aby ukázali druhým značkové nevkusné veci, ani preto, aby ich niekto komplet od dola hore očumoval a honil si na tom cicinu. Nemyslím si, že sa obliekam vyzývavo, a aj keby, nikto nemá právo si ma niekde odchytiť a pretiahnúť, okrem môjho priateľa. Hnusí sa mi odporný sexizmus, tváre odporných chlapov šumiace na mňa a iné ženy ako na objekt. Vždy sa mi hnusili ľudia čo doliezajú, očumujú si človeka ako tovar, ale už to neznesiem. Sex je krása, po kým je chcený. Je to potreba, je to ľudské - ale kurva odtiaľ potiaľ.
Každý si vyberá sám ako bude vyzerať a ako sa bude správať, ale prečo by mal niekto niekomu ubližovať?
Hnusí sa mi znásilňovanie, sexizmus, chlapi, ktorý neustále hovoria o ženách ako otrokoch. Hnusia sa mi tie pocity, ktoré som dostala zakaždým, keď sa niekto o mňa príliš pokusil. Zidealizoval si ma, chcel si ma zobrať, aj keď som ja nechcela. Môžem byť vďačná, že veci nedopadli ešte horšie, ale prečo? Dlho som sa bála dotyku, nepustila som si k sebe takmer nikoho, hanbila som sa za svoje telo, pri čom s ním nič zlé nebolo.
Nech žije sex, nech žije masturbácia, nech žije voľnosť - ale už, prosím, vyžeňte toľko hávede z toho sveta preč. Ženy nie sú sexuálne objekty, niekoho šukacie mašiny. Nech sa to zdá akékoľvek sexy v posteli - tam by to aj ostať malo. Sexuálne chuťky nech si rieši každý pár-nepár v posteli, na festivale, v prírode, okey - kde len chcú. Ale nie je nič pekné na tom doslova sa vyjebať na niekom, kto o to ani trochu nestojí, a neskôr má z toho traumu na čas neurčitý.